Ruská Bystrá leží v horskom prostredí juhovýchodnej časti Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 450 m. V polovici 16. storočia sa rodiny Drugetovcov sporili o dedinské majetkové podiely na humenskom panstve, na ktorom jestvovala aj dedina Bystrá. V súvislosti s riešením sporu vznikli onej najstaršie zachované doklady z rokov 1548 a 1551. V písomnostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Bystrá, hoci v pravopisných obmenách. Názov sa najskôr vzťahoval k tamojšiemu horskému potoku s rezko tečúcou vodou. Keď v údolí založili sídlisko, názov potoka sa stal názvom dediny. Zemepisná poloha dediny, jej názov, vývin osídlenia susediaceho okolia, ale najmä obsah uvedenej a mladších správ vedú k názoru, že Bystrú založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v prvej polovici 16. storočia, avšak pred rokom 1548. Bystrú založili z podnetu alebo so súhlasom šľachticov Drugetovcov na majetku ich humenského panstva. Drugetovci boli zemepánmi Bystrej aj v 17. storočí. Tamojšie valašské domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 2,25 porty. Iné dve želiarske
domácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných päť poddanských domov a dom šoltýsa.
Vtedy bola Bystrá malou dedinou. V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov ale aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 už len želiarov od štvrť porty. Okolo roku 1630 mali tamojší slobodníci jedinečné povinnosti. Ruská Bystrá bola malou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo po päť poddanských domácnosti.